V tomto príspevky poukazujeme na niektoré z dôsledkov navrhovaných zmien. Štát mladým lekárom síce pomôže získať špecializáciu a uľahčí im tak uplatnenie na pracovnom trhu, vypýta si však vysokú daň v podobe obmedzenia možnosti materskej a rodičovskej dovolenky. Z pohľadu ministerstva majú navrhované zmeny zefektívniť rezidentský program a zabezpečiť dostatok odborníkov v jednotlivých špecializáciách. Sú však tieto zmeny nevyhnutné a nedali by sa realizovať bez zásahu do plánov mladých lekárov na založenie rodiny? Nižšie ponúkame niekoľko úvah o možných riešeniach.

Porušuje ministerský návrh právo lekára/lekárky na rodinný a súkromný život? 

Podľa návrhu ministerstva bude možné prerušiť rezidentské štúdium maximálne na tri roky, a to napríklad aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky. V praxi to preto bude znamenať, že rozhodovanie rodičov, mladých lekárov, o počte detí bude výrazne obmedzené a fakticky novela zákona umožní ostať doma len s jedným dieťaťom.

Je možné súhlasiť, že pre efektivitu rezidentského štúdia sú dôležité jasné a zrozumiteľne formulované pravidlá a súčasne motivácia účastníkov rezidentského štúdia na ich dodržiavaní. Súčasne je však možné argumentovať, že akékoľvek zmeny zákona by mali umožniť zdravotníckym pracovníkom realizáciu Ústavou SR garantovaného práva na rodinný a súkromný život, rešpektujúc ústavnú požiadavku na zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe pohlavia alebo postavenia (aj v podobe výkonu konkrétneho povolania). Vo vzťahu k predmetnému ustanoveniu sa javí, že zásah do rodičovstva  zdravotníckych pracovníkov, ktorý týchto fakticky limituje počtom jedného dieťaťa nie je nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie sledovaných zámerov. Sme názoru, že takýto návrh nad mieru primeranú okolnostiam zasahuje do práv zdravotníckych pracovníkov. S ohľadom na ústavné požiadavky sa preto javí najvhodnejšie pôvodný návrh ministerstva upraviť takým spôsobom, aby bolo rešpektované právo mladých lekárov na rodinný život.

Bude musieť byť povinná prax po skončení rezidentského štúdia súvislá?

Podľa návrhu novely zákona, povinná prax po skončení rezidentského štúdia by mala trvať súvisle najmenej päť rokov. Do tejto praxe sa nezapočíta obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Nesplnenie tejto povinnosti by podľa návrhu malo mať za následok prísne sankcie.

Tu je možné argumentovať, že cieľom povinnej praxe by nemala byť za každú cenu jej sústavnosť, ale skôr zabezpečenie reálneho poskytovania zdravotnej starostlivosti v určitom časovom období po získaní špecializácie. Tento cieľ by mohol byť zabezpečený napríklad aj tým spôsobom, že povinná 5 ročná prax by sa musela zrealizovať v období 10 rokov od získania špecializácie. Týmto spôsobom by sa mladí lekári mohli slobodne rozhodovať o založení rodiny a o počte detí a súčasne by bol zabezpečený výkon praxe lekára v potrebných špecializačných odboroch.

Quo vadis rezidentský program?

V rámci medzirezortného pripomienkového konania sa objavilo veľké množstvo podnetov na úpravu alebo úplne zrušenie navrhovaných zmien a zapojilo sa viacero dôležitých organizácií združujúcich poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Všetky tieto pozmeňujúce návrhy smerujú k spoločnému cieľu, ktorým je ochrana rodinného a súkromného života mladých lekárov. Spôsobov ako tento cieľ dosiahnuť je však viacero a preto budeme aj naďalej pozorne sledovať vývoj legislatívneho konania a o jeho výsledku vás budeme informovať.