Nemocničná lekáreň

Nemocničná lekáreň je definovaná ako neoddeliteľná súčasť ústavného zdravotníckeho zariadenia – t.j. nemocnice, ktorá na základe objednávky pripravuje a vydáva lieky (a zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny) oddeleniam vlastnej nemocnice alebo aj iným nemocniciam. Ide o klasické „ďalšie“ oddelenie nemocnice, popri internom, pediatrickom, chirurgickom a pod.

Táto nemocničná lekáreň však môže vydávať lieky aj verejnosti, ak má (nie je to povinnosť ale len možnosť) zriadené oddelenie výdaja liekov verejnosti. Oddelením výdaja liekov verejnosti sa myslí klasický prístup alebo okienko, kde môže vstúpiť verejnosť, ako je to známe z bežnej lekárne. Nemocničná lekáreň sa od bežnej líši v cenách za lieky. Je rozdiel, či liekmi zásobuje oddelenie v nemocnici alebo lieky vydáva verejnosti. Pri predávaní liekov verejnosti samozrejme má právo v zmysle platnej legislatívy účtovať si aj istú maržu.

Nemocničná lekáreň je náročnejšia aj na priestorové a personálne vybavenie. Priestory musia mať minimálne  200 m

2

.

Verejná lekáreň

Verejná lekáreň je „klasická“ lekáreň, ako ich stretávame v našich mestách. Tieto sa zriaďujú podľa zákona vyštudovanými farmaceutmi s potrebnou praxou. Verejné lekárne povoľujú vyššie územné celky (VÚC), na rozdiel od nemocničných, ktorých fungovanie povoľuje Ministerstvo zdravotníctva SR.

To, že sa lekáreň nachádza priamo v budove nemocnice neznamená, že je to nemocničná lekáreň. Laik tak na prvý pohľad nemá možnosť poznať právne pozadie lekárne. Priestory sú menej náročné a musia mať minimálne 100 m

2

.

Zaujímavé z obchodného hľadiska...

Zaujímavé je to pri pobočkách lekární. Nemocničné lekárne z obchodného hľadiska nie sú až tak výhodné, pretože sú naviazané na nemocnicu a prioritne slúžia pre ňu. Na druhej strane verejné lekárne sa zriaďujú podľa obchodného zámeru ich vlastníkov, ktorí musia preukázať a „presvedčiť“ VÚC.

Verejné lekárne majú možnosť zriaďovať aj svoje pobočky, na čo sa nevzťahuje prísny režim ako pri samotnom získaní povolenia na vznik lekárne. O zriadení pobočky lekárne rozhoduje sám jej vlastník, ale len v obci, kde doposiaľ nie je zriadená verejná lekáreň a zároveň len v obci, ktorá sa nachádza v tom samosprávnom kraji, ktorý vydal povolenie na „hlavnú“ lekáreň.

Pobočka verejnej lekárne môže fungovať aj v kratšom čase, ako musí byť otvorená „hlavná“ lekáreň a taktiež nemusí zabezpečovať individuálnu prípravu liekov a pohotovostnú lekárenskú službu v danom kraji alebo okrese. Už z tohto je teda zrejmé, že z hľadiska biznisu sú zaujímavé práve verejné lekárne. Naproti tomu, nemocničné lekárne plnia hlavne „nebiznisovú“ funkciu, a to zásobovanie nemocničných oddelení liekmi. 

Ako je uvedené vyššie, z obchodného hľadiska je zaujímavejšia verejná lekáreň, ktorá vie generovať zisk. Ten je možné dosiahnuť tiež predajom doplnkového sortimentu, o ktorom ste sa dočítali v článkoch "Aký tovar môžeme nájsť v lekárni? (1. časť)" a "Aký tovar môžeme nájsť v lekárni? (2. časť)", na ktorého predaj nie je nemocničná lekáreň oprávnená.

Nemocničná lekáreň je v náročnejšej ekonomickej situácii, keďže nemocniciam neprináša zisk (často ide o najstratovejšie oddelenie nemocnice), výkony jej farmaceutov sú poväčšine zahrnuté v celkových odmenách za výkony. Preto nemocnice na Slovensku často fungovanie nemocničných lekární zrušili, resp. nad tým uvažovali. 

Niečo pre fajnšmekrov...

Pre odborne podkutejších môže byť zaujímavé aj to, že pri nemocničných lekárňach sa ich systém fungovania a povoľovania ministerstvom široko člení, a to na jednotlivé oddelenia nemocničnej lekárne, a to oddelenie:

• klinickej farmácie,
• prípravy humánnych liekov,
• prípravy sterilných humánnych liekov,
• prípravy cytostatík,
• prípravy rádioaktívnych humánnych liekov,
• prípravy imunologických humánnych liekov,
• kontroly humánnych liekov,
• zdravotníckych pomôcok,
• výdaja liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín verejnosti (to je práve oddelenie zmienené v úvode článku ako jediné, s ktorým má bežná verejnosť kontakt v nemocničnej lekárni, pokiaľ nie sú hospitalizovaní).

Nie každá z nemocníc a ich lekární musí mať všetky uvedené oddelenia. Ak ich ale chce mať, musí spĺňať rad ďalších detailných povinností a obmedzení v zmysle platnej legislatívy (ktoré kontroluje aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv). Napr. jednou z podmienok je to, že ak je v nemocnici onkologická ambulancia, musí mať nemocnica zriadené oddelenie prípravy cytostatík.

Podstatným je ale fakt, že ak nemocnica nemá zriadenú nemocničnú lekáreň, zaobstaráva lieky z verejných lekární alebo nemocničnej lekárne inej nemocnice. Pokiaľ ide o sortiment liekov, ten sa nelíši.

Rozdiely je možné nájsť aj pri klinickom skúšaní liekov, kde sa vzorky a látky musia uchovávať v nemocničnej lekárni toho zariadenia, ktoré prevádzkuje toto klinické skúšanie.