Požiadavka zdravotnej spôsobilosti a zdravotnej disponovanosti zdravotníckeho pracovníka pri výkone jeho povolania má dva základné rozmery. Prvý sa týka jeho samotného a cieľom je chrániť jeho fyzickú a psychickú integritu pred neprimeranou expozíciou pracovnými úlohami vyplývajúcimi z výkonu jeho povolania. To je to klasické – ak som tak chorý, že nemôžem pracovať, ostávam doma a liečim sa. Druhý rozmer sa týka kontextu na fórum externum, teda kolegov v zdravotníckom zariadení a pacientov, ktorým sa zdravotnícky pracovník venuje. Pacient má právo, aby mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá de lege artis. Boli by sme alibisti, ak by sme tento záväzok zúžili len na správny postup ako taký a vynechali by sme z neho samotnú osobu zdravotníckeho pracovníka, ktorý starostlivosť poskytuje. Pokiaľ má zdravotná indispozícia takú intenzitu, že kontakt zdravotníckeho pracovníka s pacientmi predstavuje pre pacientov reálne riziko, nie je možné podľa môjho názoru hovoriť o dodržaní povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť de lege artis.

Nezabúdajme ani na členov zdravotníckeho tímu. Každý z nich má právo na bezpečné pracovné prostredie. Áno, toto právo má v segmente zdravotníctva svojský obsah, keďže v závislosti od svojej špecializácie sa zdravotník de facto denne pohybuje v prostredí plnom rizík. To však neznamená, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ nemá povinnosť prijať opatrenia na manažovanie týchto rizík – ideálne podľa povahy rizika – na ich úplnú elimináciu.

Odpustite tento dlhší úvod, ale potreboval som si utriediť myšlienky pred samotným zamyslením sa nad otázkou, ako hodnotiť odporúčanie hlavného hygienika, aby asymptomatický zdravotnícky personál nakazený COVID-19 v prípade nevyhnutnosti ďalej poskytoval zdravotnú starostlivosť. Nebudem nikoho trápiť komplikovanými právnymi piruetami a priznávam - na danú otázku neviem nájsť jednoznačnú odpoveď. Aktuálne znenie usmernenia č. OSIO/791/116950/2020 z 30.10.2020 (ďalej ako "usmernenie") je v optike konkrétnych nejasností, s ktorými sa poskytovatelia pri jeho aplikácii pasujú skôr katalyzátorom vzniku ďalších a ďalších otázok ako zdrojom jednoznačných pravidiel. Ale pozor, tento fakt nepovažujem automaticky za negatívum. Tým by bolo až to, ak by odborná obec a hlavne samotný Úrad rezignoval(a) na ustálenie nejasností a slepo sa pridŕžal(a) formalistických floskulí.

Uchyľujem sa teda radšej k osvedčenej právnej metóde – upozorneniu na nejasnosti a definovaniu potenciálnych právnych rizík s nimi spojených.

V uzamknutej časti, ktorá je dostupná len pre predplatiteľov služby mediPRÁVNIK mini, Ambulancia na kľúč, Ambulancia na kľúč PREMIUM, sa dozviete, či je usmernenie všeobecne právne záväzné, a či sa poskytovateľ o neho môže oprieť.