Všeobecná úprava liekov
Základným „stavebným kameňom“ celej problematiky je zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch. Tento zákon vo svojich ustanoveniach stanovuje, že nadobudnutie vlastníctva liekov nedovoľuje zaobchádzať s liekmi inak, než je uvedené v zákone. Zaobchádzaním s liekmi možno, okrem iného, považovať i lekárenskú starostlivosť, ktorá zahŕňa aj „gro“ našej témy – výdaj liekov.
Kde sa lieky vydávajú?
Lieky je možné vydávať, ako mnohí vedia, v lekárni. Buď ide o nemocničnú lekáreň alebo verejnú lekáreň, resp. cez internet. O tom, aký je medzi nimi rozdiel, sme písali v článku "Verejné vs. nemocničné lekárne: Aký je rozdiel?". Z toho môžeme vyvodiť záver, že lieky sa môžu vydať dvoma spôsobmi: osobne alebo cez internet.
Môže byť liek vydaný aj inej osobe?
A tu sa dostávame k osobe, ktorej sa lieky vydávajú – klientovi lekárne.
V prvom rade je dôležité podotknúť, že ani zákon o liekoch ani iné právne predpisy nestanovujú, že vydať liek možno iba tej osobe, na ktorej meno je liek predpísaný. To „podčiarkuje“ i zákon o liekoch, ktorý v jednom zo svojich ustanovení hovorí, že pri výdaji lieku, ktorý je uhrádzaný alebo čiastočne uhrádzaný z verejného zdravotného poistenia je pacient povinný na požiadanie osoby, ktorá liek vydáva, sa preukázať „kartičkou“ poistenca. Ale akou „kartičkou“ ? Pacientovou? Alebo tej osoby, ktorej liek idem vybrať? Na to už zákon nemyslí. Preto sa v znení hesla „čo nie je zakázané je dovolené“ možno domnievať, že výdaj lieku inej osobe než osobe uvedenej na lekárskom prepise je po splnení určitých podmienok možný a dovolený.
Odporúčame...
Aby mohol rodinný príslušník, opatrovateľka alebo iná zvolená osoba ísť vybrať liek predpísaný pacientovi, je vhodné, aby si od pacienta zaobstarala splnomocnenie na výber lieku tak, aby bolo možné overiť aj údaje z preukazu poistenca (napr. overená fotokópia preukazu poistenca).