Vzhľadom na osobitné pravidlá pri výdaji liekov v závislosti od toho či sú tieto lieky úplne alebo čiastočne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia je potrebné rozlišovať medzi dvoma situáciami:

1. sortimentom, ktorý je viazaný na lekársky predpis, lekársky poukaz alebo objednávku (zjednodušene spolu ďalej „lekársky predpis“) a
2. voľno predajným sortimentom lekárne.

Sortiment, ktorý je viazaný na lekársky predpis

Zákon o liekoch a ani podzákonné právne predpisy nestanovujú, že výdaj liekov na predpis je možný výlučne len osobe, na ktorej meno je liek predpísaný. Súčasné znenie zákona o liekoch rovnako priamo nezakazuje, aby liek nebolo možné vydať osobe odlišnej od pacienta. Znenie zákona je skôr ako na zvýraznenie osoby pacienta fokusované na potrebu identifikácie osoby ktorej je vystavený lekársky predpis s jej preukazom poistenca. Poučovacia povinnosť ohľadom doplatku lieku, resp. poučenie o generikách je síce koncipovaná ako relácia medzi osobou oprávnenou vydávať liek a pacientom, no vzhľadom na skutočnosť, že zákon o liekoch neobsahuje explicitný zákaz výdaja lieku osobe odlišnej od osoby pacienta (ak je preukázané, že táto osoba koná v mene pacienta), takýto výdaj pri splnení určitých podmienok možný je.

Konkrétne zákon hovorí k výdaju lieku a preukazu poistenca nasledovné východiská:

§ 23 ods. 3 zákona o liekoch: “Pri výdaji lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny uhrádzanej alebo čiastočne uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je pacient povinný na požiadanie osoby, oprávnenej vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny, predložiť preukaz poistenca alebo európsky preukaz zdravotného poistenia zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený. Ak pacient nepredloží preukaz poistenca alebo európsky preukaz zdravotného poistenia, osoba oprávnená vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny môže vydať liek, dietetickú potravinu alebo zdravotnícku pomôcku len za plnú úhradu pacientom; držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti nemá v takom prípade voči zdravotnej poisťovni nárok na úhradu.”

§ 23 ods. 1 písm. ag/ zákona o liekoch: “Pri výdaji lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny na základe lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, ktoré sú čiastočne alebo úplne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia, overiť zhodu údajov na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze s údajmi v preukaze poistenca alebo v európskom preukaze zdravotného poistenia, a ak zistí nesprávnosť údajov lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu v mene, priezvisku, rodnom čísle alebo v kóde zdravotnej poisťovne, pričom pôjde o zjavnú chybu v písaní, vykonať opravu týchto údajov na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze, inak je oprávnený lekársky predpis alebo lekársky poukaz odmietnuť.“

Preto môže lekárnik liek na lekársky predpis vydať aj osobe odlišnej od osoby pacienta, napríklad rodinnému príslušníkovi, opatrovateľke, prípadne aj tretej osobe na základe splnomocnenia (bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu) ak má možnosť overiť údaje preukazu poistenca pacienta a lekárskeho predpisu.

Prax je v tomto dosť odlišná od právnej roviny. Hoci zákon hovorí, že pacient je povinný predložiť preukaz poistenca a lekáreň je povinná overiť zhodu údajov, je pravdou, že na preukaze poistenca nie je fotografia a preukaz poistenca nie je dokladom totožnosti v zmysle právnych predpisov. Preto zákon o liekoch nehovorí, že lekáreň má overiť totožnosť osoby – pacienta, ale po predložení preukazu poistenca má overiť zhodu údajov v tomto preukaze a lekárskom predpise. Ako sa teda zariadiť v praxi? Určite je nevyhnutné, aby lekárnik overil zhodu v preukaze poistenca a lekárskom predpise. Tieto doklady mu eventuálne môže predložiť rodinný príslušník, avšak čisto právne vzaté, mal by byť na tento úkon splnomocnený. Mal by sa teda preukázať splnomocnením s overeným podpisom a rovnako preukazom poistenca pacienta alebo jeho úradne overenou kópiou. V praxi je to asi ťažko realizovateľné a je vidieť najmä to, že zákonodarca si kládol ako hlavný cieľ, aby bola zhoda v dokladoch, aby liek nebol vydaný osobe, ktorá nemá nárok na verejné zdravotné poistenie, prípadne len na odôvodnené účely.  Isté riziká spojené s tým, že liek vyberie rodinný príslušník akoby išli v zákone do úzadia a zrejme budúcnosť prinesie ich spresnenie. E-health, ktorý postupne zavádza povinnosť vložiť elektronický občiansky preukaz do čítačky, ktorý má nahradiť preukazy poistenca v budúcnosti, narazí práve na doterajšiu prax. O to viac bude v budúcnosti táto otázka pálčivejšia, pretože elektronický občiansky preukaz s čipom je dokladom totožnosti a bude musieť byť fyzicky vložený do čítačky v lekárni, z ktorého si lekáreň zistí aký liek bol predpísaný, akému pacientov atď. Potom súčasná prax nebude môcť byť realizovaná bez zákonnej úpravy a prispôsobeniu sa požiadavkám praxe.

Voľnopredajné lieky

Pri voľnopredajnom sortimente, teda pri liekoch, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, resp. doplnkovom sortimente je možné lieky vydávať:

• na základe internetového výdaja lieku, alebo
• na základe výdaja lieku fyzicky bez lekárskeho predpisu a aj bez predkladania preukazu poistenca. V tomto prípade de facto nie je potrebné využívať akékoľvek splnomocnenie a teda nie je nevyhnutné, aby sa splnomocnenec lekárni preukazoval oprávnením prevziať liek, nakoľko predmetom výdaja (kúpy lieku) je voľnopredajný sortiment vo vzťahu ku ktorému lekáreň nemá osobitné povinnosti ako tomu je pri liekoch na predpis (lekárni je v podstate jedno, komu je kupovaný liek určený – či priamo osobe ktorá ho kupuje, alebo inej osobe).