Zákonodarca jasne vymedzil práva a povinnosti lekárnikov pri výdaji liekov. V prvom rade, pre zachovanie korektnosti v celom reťazci výdaja liekov je lekárnik, ako osoba vydávajúca lieky (resp. lekáreň), povinný overovať zhodu údajov uvedených na lekárskom predpise/v preskripčnom zázname s údajmi uvedenými na občianskom preukaze/preukaze poistenca pacienta. Daná povinnosť lekárnika, resp. lekárne je veľmi dôležitá, a to najmä s ohľadom na to, aby predpísané lieky boli vydávané skutočne osobám, ktorým boli predpísané. Lekáreň však v zmysle formulácie predmetného ustanovenia zákona o liekoch má povinnosť kontrolovať vo vzťahu k predpisu alebo preskripčnému záznamu len identifikačné údaje pacienta.
Lekárnik ale zároveň nesie zodpovednosť za správnosť výdaja liekov podľa preskripčného záznamu/lekárskeho predpisu. Jeho úloha spočíva v kontrole, či je predpis správne vyplnený, a vo vydaní lieku presne podľa lekárových pokynov. Lekárnik musí skontrolovať, či predpis obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, a zabezpečiť, aby liek bol vydaný v súlade s predpísanými pokynmi. Ako odborník na farmakológiu musí rešpektovať súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC), ktorý obsahuje dôležité informácie o dávkovaní, indikáciách, kontraindikáciách a vedľajších účinkoch. Lekárnik musí zohľadniť diagnózu uvedenú na recepte, ktorú stanovil lekár, aby sa uistil, že predpísaný liek je vhodný a bezpečný pre konkrétneho pacienta.
Obsahom preskripčného záznamu/lekárskeho predpisu je aj diagnóza vyjadrená písmenom a číslovkami podľa platnej medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a pridružených zdravotných problémov. Za správne uvedenie diagnózy na lekárskom/preskripčnom zázname zodpovedá lekár, ktorý tým lekárnikovi presne vymedzuje „noty“ na výdaj liekov.
Pre zdravotníckych pracovníkov ako takých (a teda aj pre lekárnikov) vyplýva okrem iného povinnosť vykonávať svoje povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi aj z § 80 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o poskytovateľoch“). Toto ustanovenie zároveň odkazuje aj na povinnosť zdravotníckeho pracovníka vykonávať svoje povolanie v súlade s Etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka (príloha č. 4 k zákonu o poskytovateľoch), pričom základným zmyslom Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka je to, že zdravotnícky pracovník má vykonávať svoje povolanie primárne odborne, zachovávať život, chrániť a obnovovať zdravie. To platí aj v prípade výdaja liekov lekárnikmi.
V súhrne je potrebné dospieť k záveru, že lekárnik nemôže vydať liek, ktorý nemá registráciu alebo povolenie od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZSR). Výdaj takýchto neregistrovaných alebo nepovolených liekov by bol v rozpore s platnými predpismi a mohol by ohroziť zdravie pacienta. Preto je nevyhnutné, aby lekárnici pravidelne aktualizovali svoje vedomosti o registrovaných liekoch a dodržiavali všetky právne a odborné normy pri výdaji liekov.
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že lekárnik nemá právomoc meniť predpísanú terapiu. Jeho úloha je zabezpečiť, že predpísané lieky sú vydané správne a v súlade s pokynmi lekára. Akýkoľvek autonómny zásah do lekárom stanovenej terapeutickej liečby by bol excesom z právomoci, ktorou lekárnik (resp. lekáreň) disponuje.
Autonómny zásah lekárnika do predpísanej liečby, ako napríklad zmena dávkovania, výmena lieku alebo vydanie lieku off-label bez konzultácie s lekárom, by predstavoval porušenie profesionálnych a právnych predpisov. Takýto zásah by mohol viesť k vážnym zdravotným komplikáciám pre pacienta a k právnym následkom pre lekárnika. Preto je nevyhnutné, aby lekárnik postupoval striktne podľa predpisu a v prípade akýchkoľvek pochybností alebo nezrovnalostí okamžite kontaktoval lekára na konzultáciu a potvrdenie ďalšieho postupu.
Kooperácia medzi lekárom a lekárnikom je neoddeliteľnou súčasťou správneho vydaja liekov
Kooperácia medzi lekárom a lekárnikom je nevyhnutná pre zabezpečenie optimálnej starostlivosti o pacienta. Obaja odborníci majú spoločný cieľ, ktorým je blaho pacienta, a spoločný záväzok postupovať správne a v súlade s platnými predpismi. Táto spolupráca zahŕňa nielen presné diagnostikovanie a predpisovanie liekov zo strany lekára, ale aj správne vydávanie a poskytovanie odborných rád zo strany lekárnika. Spoločne môžu minimalizovať riziká spojené s užívaním liekov, predchádzať liekovým interakciám a zabezpečiť, že pacient dostane najvhodnejšiu liečbu.
Aby sa lekár vyhol predpisovaniu liekov off - label, je dôležité, aby bol dobre informovaný o aktuálnych liekových predpisoch a indikáciách schválených regulačnými orgánmi. Lekár by mal predpisovať lieky iba na základe dôkazov podporených klinickými štúdiami a oficiálnymi odporúčaniami. Na strane lekárnika je kľúčové dôkladne overovať každý predpis a v prípade pochybností konzultovať s lekárom, či je predpisovanie daného lieku v súlade s jeho schválenými indikáciami. Pravidelná komunikácia a vzájomná dôvera medzi lekárom a lekárnikom sú základom pre úspešné a bezpečné predpisovanie liekov, čo v konečnom dôsledku vedie k zlepšeniu starostlivosti o pacienta.
Predpisovanie liekov mimo schválené indikácie, tzv. off-label, môže byť nevyhnutné v určitých prípadoch, avšak prináša so sebou aj značné riziká. Pre minimalizáciu týchto rizík je dôležité dodržiavať nasledujúce odporúčania:
1. Skontrolujte si SPC (Súhrn charakteristických vlastností lieku):
Staré známe porekadlo „Dvakrát meraj a raz rež“ je obzvlášť dôležité pri predpisovaní liekov, kde je jednoduché vytvoriť dojem obchodovania s ľudským zdravím. V kontexte medicíny to znamená, že lekár by mal pred predpisovaním lieku dôkladne skontrolovať a overiť SPC. SPC je základný dokument obsahujúci informácie o indikáciách, dávkovaní, kontraindikáciách, vedľajších účinkoch a interakciách lieku. Lekár by mal byť detailne oboznámený s týmito informáciami, aby zabezpečil, že liek, ktorý plánuje pacientovi predpísať, je skutočne vhodný na liečbu danej diagnózy.
Dôsledným overením SPC lekár účinne znižuje riziko nežiadúceho off-label predpisovania liekov, teda predpisovania liekov na indikácie, ktoré nie sú schválené regulačnými orgánmi. Off-label použitie liekov môže byť niekedy nevyhnutné, avšak musí byť podložené silnými dôkazmi a jasnou odbornou argumentáciou. Bez dôkladného preverenia SPC hrozí, že pacient dostane liek, ktorý nie je optimálny alebo bezpečný pre jeho zdravotný stav. Týmto spôsobom lekár nielenže chráni zdravie a bezpečnosť pacienta, ale aj svoje profesionálne povolenie a reputáciu. V konečnom dôsledku je správne a zodpovedné predpisovanie liekov základom pre efektívnu a bezpečnú zdravotnú starostlivosť.
2. Správne vypísanie receptu
Ako sme uviedli vyššie, recept musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti, vrátane názvu lieku, dávkovania, spôsobu podania, doby užívania a diagnózy. Tieto informácie sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, že pacient dostane správny liek v správnej dávke a správnym spôsobom. Akýkoľvek nedostatok alebo nepresnosť v recepte môže viesť k chybám, ktoré môžu ohroziť zdravie pacienta. Preto je dôkladné a správne vypísanie receptu kľúčové. Lekár musí zabezpečiť, aby všetky tieto informácie boli jasne a jednoznačne uvedené, aby lekárnik nemal žiadne pochybnosti pri vydávaní lieku.
3. Možnosť zakázať výdaj náhradného lieku
Lekár má možnosť zakázať výdaj náhradného lieku, čo musí byť jasne uvedené na recepte podľa § 119 ods. 6 a ods. 7 zákona. Táto možnosť je dôležitá, pretože umožňuje lekárovi zabezpečiť, že pacient dostane presne ten liek, ktorý je najvhodnejší pre jeho konkrétny zdravotný stav. Existujú situácie, kedy náhrada lieku iným, aj keď chemicky podobným, nemusí byť vhodná z dôvodu individuálnych reakcií pacienta na liek, alergií alebo špecifických terapeutických cieľov vrátane absencie indikácie daného lieku na liečbu pacientovho ochorenia. Lekár teda musí pri predpisovaní dôkladne zvážiť všetky možné faktory a jasne uviesť na recepte, že výdaj náhradného lieku nie je povolený.
V prípade, že lekár zakáže výdaj náhradného lieku, musí uviesť dôvody tohto zákazu a odporučiť vhodný liek, ktorý pacientovi poskytne požadovanú liečbu bez možnosti nahradenia iným liekom. Tento krok vyžaduje, aby lekár podrobne zdokumentoval svoje rozhodnutie a poskytol lekárnikovi všetky potrebné informácie na zabezpečenie správneho vydania lieku. Dôvody zákazu môžu zahŕňať klinické úvahy, ako sú špecifické farmakokinetické vlastnosti lieku, pacientove predchádzajúce skúsenosti s liečbou, alebo riziko nežiaducich účinkov pri zámene liekov. Týmto spôsobom sa zvyšuje bezpečnosť a účinnosť liečby, pričom sa minimalizujú potenciálne riziká spojené s nesprávnym užívaním liekov. Lekárnik je potom povinný rešpektovať toto rozhodnutie a zabezpečiť, že pacient dostane predpísaný liek presne podľa pokynov lekára.
Lekárnik je povinný vydať liek presne podľa receptu a jeho správnosť je jeho zodpovednosťou. Lekárnik musí skontrolovať všetky náležitosti receptu a zabezpečiť, že liek vydá v súlade s predpísanými pokynmi. Ak lekárnik zistí akékoľvek nezrovnalosti alebo nejasnosti, mal by okamžite konzultovať s lekárom, aby sa predišlo možným chybám a rizikám pre pacienta. Okrem toho lekárnik musí poskytnúť pacientovi potrebné informácie o užívaní lieku, vrátane spôsobu podania, možných vedľajších účinkoch a interakcii s inými liekmi. Týmto spôsobom lekárnik zabezpečuje, že pacient rozumie svojim liekom a môže ich užívať bezpečne a účinne, čím prispieva k celkovej kvalite zdravotnej starostlivosti.
Záverečné zhrnutie
Záver tohto článku jasne ilustruje dôležitosť efektívnej spolupráce medzi lekárom a lekárnikom v rámci poskytovania optimálnej zdravotnej starostlivosti. Obe odborné profesie majú svoje jedinečné úlohy a zodpovednosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne predpisovanie a vydávanie liekov pacientom. Lekári, ako diagnostickí a terapeutickí odborníci, musia konať na základe dôkazov a schválených indikácií, aby minimalizovali riziká spojené s off-label predpisovaním liekov. Naopak, lekárnici zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom vydávaní predpísaných liekov, pričom dôsledne dodržiavajú zákonné a odborné normy.
Dôležitým aspektom tejto spolupráce je aj ich vzájomná komunikácia a dôvera, ktoré sú základom pre bezpečné a účinné poskytovanie liečby. Lekárnik musí byť oboznámený s každým aspektom predpisu a mať možnosť konzultovať s lekárom v prípade akýchkoľvek nejasností alebo pochybností. Tým sa zabezpečuje, že pacient dostane správny liek, v správnej dávke a bezpečným spôsobom.
Celkovo vzaté, dôsledné dodržiavanie právnych predpisov a etických štandardov je kľúčové pre úspešnú spoluprácu lekárov a lekárnikov v rámci zdravotnej starostlivosti. Ich vzájomná spolupráca vedie k minimalizácii rizík pre pacientov a k zlepšeniu celkovej kvality liečby, čo je základným cieľom každého zdravotníckeho profesionála.