Kto môže predpisovať lieky?

Oprávnenie predpisovať lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny nemá každý zdravotnícky pracovník, ale iba lekár a zubný lekár (ďalej ako „lekár“) , ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť:

• na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (napr. priamo doma u pacienta...),
• v zdravotníckom zariadení, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (t.j. v ambulancii, nemocnici, poliklinike...),
• v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (napr. lekár pracujúci v nemocnici).

Predpisovanie lekárom sa líši v závislosti od toho, či ide o ambulantného lekára alebo lekára poskytujúceho ústavnú zdravotnú starostlivosť.

Lekár v ambulantnom zdravotníckom zariadení predpisuje liek a dietetickú potravinu na lekársky predpis alebo na objednávku a zdravotnícku pomôcku predpisuje na lekársky poukaz alebo taktiež na objednávku.

Čo sa týka ústavnej starostlivosti, tam liek zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu predpisuje lekár na objednávku. Výnimka je pri poskytovaní ústavnej pohotovostnej služby (tzv. centrálny príjem), kedy sa liek a dietetická potravina predpisuje na lekársky predpis a zdravotnícka pomôcka na lekársky poukaz.

Môže lekár napísať presný názov lieku?

Zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch (‚ďalej ako „zákon o liekoch“) nám hovorí, kedy lekár nemôže pri predpisovaní uviesť názov lieku a kedy naopak musí.

Predpis lieku LEN s uvedením názvu liečiva sa uplatňuje vtedy, ak ide o taký liek, ktorý obsahuje liečivo uvedené v prílohe č. 1 zákona o liekoch - ide napr. o liečivá ako kyselina listová, vápnik, draslík, horčík, paracetamol, diazepam, lítium, melatonín, ginkgo biloba a ďalšie. Tu okrem názvu liečiva lekár uvedie aj ďalšie podstatné náležitosti, ako:

• cestu podania (v tomto prípade sa pri všetkých liečivách v prílohe uvádza spôsob podania p.o. – per os – do úst. Okrem toho spôsobu sa lieky vo všeobecnosti môžu užívať i rektálne, injekčne, pod jazyk a pod.),
• liekovú formu (tekutú – roztoky, suspenzie a i., tuhú – kapsule, tablety, tobolky, dražé a i....),
• množstvo liečiva v liekovej forme,
• veľkosť balenia,
• počet balení.

Ak ide o taký liek, ktorý obsahuje liečivo, ktoré NIE JE uvedené v zozname liečiv alebo obsahuje 2 a VIAC liečiv, lekár je povinný miesto názvu liečiva uviesť názov lieku. Okrem názvu lieku lekár uvádza i všetky ďalšie údaje, ktoré sa uvádzajú pri predchádzajúcom prípade.