Ľudia si často krát zvyknú zamieňať pojem lekársky a znalecký posudok. Hlavným rozdielom medzi nimi je to, že znalecký posudok môže vydať iba znalec, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom ministerstvom spravodlivosti, a ktorý zložil odbornú skúšku z daného odboru. Na druhej strane lekársky posudok spracuje posudzujúci lekár, a vydáva ho príslušné zdravotnícke zariadenie.

Lekársky posudok sa môže vydať v prípade posudzovania :

• zdravotnej spôsobilosti na výkon práce
• zdravotnej spôsobilosti (pri návšteve SŠ, VŠ)
• zdravotnej spôsobilosti na držanie zbrojného preukazu
• bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, a pod.

Vypracovanie lekárskeho posudku je dosť náročné, a dá sa povedať, že hlavnú úlohu zohráva pri určovaní náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Túto problematiku upravuje zákon č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Ako bolo spomenuté vyššie, na to, aby poškodený mohol dostať náhradu za bolesť alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, je nutné, aby bol vypracovaný lekársky posudok. Tento posudok vypracuje posudzujúci lekár (ošetrujúci lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví), a je vydaný zdravotníckym zariadením, ktorého lekár tento posudok vypracoval. Tu je nutné zdôrazniť, že posledný ošetrujúci lekár má povinnosť vydať tento posudok, pretože v praxi dochádza k prípadom, kedy lekár nemá záujem o vydanie posudku z rôznych dôvodov (pracovná vyťaženosť, stavovská súdržnosť..).

Posudok sa vydáva na základe žiadosti poškodenej osoby. So súhlasom poškodeného túto žiadosť môže podať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady.

Vydanie lekárskeho posudku samozrejme nie je zadarmo, je potrebné za neho zaplatiť, pričom táto suma je pevne stanovená. Lekár si za vypracovanie posudku nemôže žiadať viac, ako je suma vymedzená zákonom.

Sumu uhrádza fyzická alebo právnická osoba, na ktorej vyžiadanie sa lekársky posudok vypracoval.

Podmienkou vydania lekárskeho posudku je, aby sa zdravotný stav poškodeného mohol považovať za ustálený ( tz. nebude sa ďalej meniť- zhoršovať, zlepšovať). Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, posudok sa vydá spravidla po 1. roku od poškodenia zdravia.

Bolesť

Lekársky posudok , ktorým lekár hodnotí bolesť, by sa mal vystaviť až po tom, ako pacient ukončí liečenie. Je to z toho dôvodu, lebo až po skončení liečenia je možné zistiť, aké následky mal daný úraz na poškodenom.

Pokiaľ ide o hodnotenie bolesti, je potrebné ju objektívne posúdiť. To znamená, že musí byť primeraná poškodeniu, ktoré bolo zistené, liečeniu alebo odstraňovaniu jeho následkov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé na základe akých skutočností dospel k celkovému počtu bodov. Jednotlivé body prislúchajúce zraneniam môžete nájsť v prílohe zákona (zákon č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia). Môže nastať situácia, kedy poškodený má zranenie, ktoré sa v prílohe zákona nenachádza. V takom prípade sa takéto poškodenie zdravia porovná s iným poškodením, ktoré má podobný charakter.

Môže nastať aj situácia, kedy sa po ukončení liečenia musí vykonať ďalší zdravotný úkon v súvislosti s poškodením zdravia, pričom tento úkon sa nemohol dopredu predpokladať – tu bude mať poškodený nárok na ďalšiu náhradu za bolesť(pretože pôjde o poškodenie zdravia).

Posudzujúci lekár sa musí riadiť určitými zásadami pri hodnotení bolesti.

Vždy sa hodnotí akútna fáza bolesti (bolesť, ktorá trvá obmedzenú dobu a rýchlo odznieva, trvá menej ako 6 mesiacov). Lekár pri hodnotení musí prihliadať aj na spôsob a rozsah poškodenia zdravia, jeho závažnosť a priebeh liečenia, a tiež aj na vzniknuté komplikácie.

Rozoznáva sa :

• ľahší a kratší priebeh bolesti, kde sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov,
• ťažší a dlhší priebeh liečenia, kde sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov.

V prípade poškodenia zdravia popáleninami sa prihliada na ich pôvod a umiestnenie.

Existuje aj možnosť ako zvýšiť bodové ohodnotenie poškodenia zdravia, a to aj o polovicu.

Pôjde o prípady ak :

• vznikne infekcia rany
• poškodenie zdravia vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia
• pri poškodení zdravia nastali komplikácie
• si poškodenie zdravia vyžiadalo operáciu, avšak nie v tom prípade, ak operačný výkon bol zahrnutý v sadzbe za príslušné poškodenie zdravia.

Ak osoba utrpela súčasne viac poškodení na zdraví (napr. v dôsledku pracovného úrazu mal vyrazené zuby a takisto zlomeninu nohy), bolesť sa hodnotí za každé poškodenie na zdraví osobitne, pričom bodové ohodnotenia sa následne sčítajú.

Sťaženie spoločenského uplatnenia

môže lekár hodnotiť vtedy, ak poškodenie zdravia zanechá na poškodenom nepriaznivé následky pre jeho ďalší život a pre uspokojovanie jeho spoločenských aj životných potrieb. Teda pôjde o následky, ktoré majú trvalý charakter.

Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa taktiež riadi sadzbami ustanovenými prílohou k zákonu. Hľadí sa predovšetkým na závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov tohto poškodenia. Ak je možné tieto následky napraviť, a to jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému, aby na takýto výkon dal súhlas.

Ako pri hodnotení bolesti, tak aj pri sťažení spoločenského uplatnenia je možné, aby sa bodové ohodnotenie zvýšilo až o polovicu. Pôjde o prípady, kedy poškodený je obmedzený alebo úplne stratil možnosť uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ako príklad možno uviesť osobu, ktorá je vyučeným murárom, živila sa týmto povolaním, a v dôsledku dopravnej nehody prišla o končatinu, pričom následkom je to, že trvalo stratila svoj zdroj obživy.

Ak ide o takého poškodeného, pri ktorom sa predpokladá nejaké zlepšenie z hľadiska následkov, sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotí v spodnej hranici rozpätia bodového ohodnotenia. Naopak, ak ide o poškodeného, kde sa očakáva zhoršenie zdravotného stavu a teda aj zhoršenie následkov, použije sa sadzba v hornej hranici rozpätia bodového ohodnotenia.

Ak nastane taký prípad, kedy poškodenie na zdraví nie je uvedené v prílohe zákona, posudzujúci lekár použije sadzbu takého poškodenia, ktoré je najlepšie porovnateľné s daným poškodením.

Ak poškodenie zdravia je takého veľkého rozsahu, že zanechá na poškodenom obzvlášť závažné následky, posudzujúci lekár môže bodové ohodnotenie zvýšiť, a to až na 2- násobok. V tomto prípade musí skúmať hlavne to, či si poškodený môže zabezpečiť základné potreby; či je nutné, aby sa o neho niekto staral; či má rodinu a deti; či jeho deti sú už v takom veku, že sa vedia o seba postarať alebo sú závislé na poškodenom; ak rodinu nemá, aké sú jeho vyhliadky na jej založenie; a podobne.

V prípade, keď vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môže poškodený a so súhlasom poškodeného fyzická, prípadne právnická osoba, ktorá za poškodenie zodpovedá, požiadať o vydanie znaleckého posudku.

Hodnota jedného bodu pri hodnotení bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia je 17,16 EUR pre rok 2015.