Podľa nášho názoru tento prípad možno považovať za jasne zanedbané poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Čo ale robiť v takejto situácii? Aké má pacient možnosti?
Žiadosť poskytovateľa o nápravu
Prvým krokom, ktorým zákonodarca chráni pacienta (§ 17 zákona č. 576/2004 Z. z.) v prípade, že pacient sa domnieva, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správane je písomná žiadosť o nápravu adresovaná poskytovateľovi (rozumej lekár). Touto žiadosťou pacient vyzvie poskytovateľa na nápravu zle odvedenej práce. Následne má poskytovateľ 30 – dňovú lehotu na posúdenie a vyjadrenie sa k žiadosti pacienta. Táto lehota môže byť aj kratšia ako 30 dní, poprípade z nej môže vyplývať nutnosť konať bezodkladne (ihneď). To už závisí to od závažnosti konkrétneho prípadu.
Podnet ÚDZS
V prípade, ak by poskytovateľ na túto žiadosť nereagoval alebo nevyhovel v danej lehote, pacient má právo obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej ako „ÚDZS“) a požiadať ho o vykonanie dohľadu. Žiadosť je potrebné zaslať na adresu Úradu podľa sídla poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (v našom prípade zubára) a označiť dohľadaný subjekt.
Ak ÚDZS zistí, že zdravotná starostlivosť nebola správne poskytnutá, posúdi následky konania lekára a na základe toho vydá rozhodnutie, v ktorom označí, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo non lege artis. Súčasne ÚDZS môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (v tomto prípade zubárovi):
a) pokutu alebo
b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na 1 rok.
Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že napriek samotnému rozhodnutiu, v ktorom ÚDZS konštatuje, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, pacient má právo na podanie žaloby na náhradu škody na zdraví a náhradu nemajetkovej ujmy a v takomto konaní možno preukázať, že skutočne došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti, resp. nesprávnemu poskytnutiu napriek tvrdeniam ÚDZS.
Teda nie vo všetkých prípadoch je možné použiť pred súdom rozhodnutie ÚDZS v pacientov prospech.
Občianskosúdne konanie
Pacient môže podať na daného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj žalobu na náhradu škody na zdraví (napr. bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia...), poprípade aj žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V nadväznosti na tento prípad považujeme za potrebné spomenúť, že vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno leží na pleciach poškodeného, teda pacienta, je vhodné, aby určitým spôsobom (fotografia, röntgenový snímok a pod.) zachytil stav „pred opravou“ nesprávne zrealizovaného zdravotného výkonu. Je to dôležité z dôvodu, že pri vyvodení zodpovednosti poskytovateľa je potrebné preukázať aj vznik škody v príčinnej súvislosti so zanedbaním resp. nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Ak nastane situácia, že na základe podaného podnetu ÚDZS udelí poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu, vtedy pacient na súde nemusí preukazovať protiprávne konanie poskytovateľa, pretože súd je v tomto prípade viazaný rozhodnutím správneho orgánu (teda ÚDZS).