Prečo vlastne lekár potrebuje informatívny súhlas
Informovaný súhlas (IS) je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie. Možno konštatovať, že informovaný súhlas plní dôležitú úlohu, avšak nie iba zo strany pacienta, ale aj zo strany zdravotníckeho pracovníka. Poskytuje mu právnu ochranu, a to tým, že minimalizuje jeho právnu zodpovednosť, ak bol IS poskytnutý správne. Dotknutá osoba svojím podpisom vlastne potvrdí, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník splnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon.
Informovaný súhlas slúži ako ochrana
IS chráni lekára pred možnými právnymi dôsledkami pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ako príklad možno uviesť negatívny reverz, ktorý vylučuje vyvodenie zodpovednosti voči zdravotníckemu pracovníkovi a poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za neposkytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis.
Čo chráni informovaný súhlas
Lekár zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením svojich povinností. Je teda dôležité zistiť, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (nemocnica) postupoval správne a v súlade so súčasnými poznatkami medicíny (teda lege artis – v súlade so zákonom). Za správny postup možno považovať postup, ktorým sa vykonajú všetky potrebné úkony správne.
To najmä znamená, že sa správne určí choroba a zabezpečí sa včasná a účinná liečba s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu pacienta. Lekár teda nie je chránený informovaným súhlasom vtedy, ak úkony, ktoré vykonal, neboli v súlade so zákonom, teda boli nesprávne, protiprávne.
Podmienky platnosti a účinnosti
Aby sa informovaný súhlas mohol považovať za platný a účinný, musí spĺňať určité obsahové aj formálne náležitosti. Nesmie byť klamlivý alebo zavádzajúci.
Musí obsahovať informácie o:
- zdravotnom stave a diagnóze pacienta,
- druhu,
- závažnosti,
- rozsahu navrhovaného úkonu,
- bolestivosti,
- priebehu,
- následkoch a rizikách,
- pravdepodobnosti ich výskytu
- možnosti zhoršenia zdravotného stavu po zákroku,
- prípadných alternatívach vykonania zákroku,
- dôsledkoch, keď pacient odmietne daný zákrok, a podobne.
Čo sa týka formy, nie je výslovne stanovené, že forma IS musí byť písomná. Tento druh formy však poskytuje lekárovi najväčšiu právnu istotu v porovnaní s ústnym súhlasom, pretože sa dá dokázať.
Slobodná vôľa pacienta
Vôľa podpísať informovaný súhlas musí byť daná, vážna, slobodná a bez omylu.
Pre splnenie tejto podmienky je nevyhnutné poučenie, ktoré musí samotnému súhlasu predchádzať.
Poučenie musí byť poskytnuté tak, aby tomu pacient:
- rozumel,
- bez nátlaku,
- s dostatkom času na to, aby to zvážil a slobodne sa rozhodol.
Dôležité nie je to, akým spôsobom lekár poučenie podal, ale to, či ho pacient pochopil. Ak má IS nedostatky, nemôže byť platný, a teda nemôže poskytovať ochranu lekárovi.
Čo musí IS obsahovať
Informovaný súhlas sa poskytuje na tlačive, ktorého vzor možno nájsť na webovej stránke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Obsahuje:
- názov a adresu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (nemocnica)
- meno, priezvisko, dátum narodenia osoby, ktorej sa má poskytnúť zdravotná starostlivosť
- stanovenie diagnózy, prípadne predoperačná diagnóza
- navrhovaný liečebný postup, výkon
- podpis osoby, ktorým potvrdzuje, že lekárovi nezatajila vážnejšie ochorenie, a že bola informovaná o povahe ochorenia, dôvode, účele, spôsobe a možnostiach zdravotnej starostlivosti, o následkoch a rizikách, možnosti voľby navrhovaných postupov, riziku odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Taktiež potvrdzuje, že poučenie jej bolo poskytnuté zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť.
- vyjadrenie, či s navrhovaným postupom súhlasí/nesúhlasí
- miesto, dátum a čas
- podpis a pečiatka lekára
- podpis osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť.
Presnejší obsah poučenia je stanovený iba pri sterilizácii a biomedicínskom výskume.
Postačuje mi všeobecný IS
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a lekári pracujúci so všeobecným IS si ho môžu upraviť, ak budú zachované všetky jeho základné náležitosti.
V ambulancii musí mať lekár dostatočný počet tlačív IS, aby nedošlo k situácii, kedy by sa určitý úkon nemohol vykonať iba kvôli tomu, že pacient nemal možnosť podpísať IS.
Kto vykonáva poučenie
Poučenie vykonáva zdravotnícky pracovník, ktorý daného pacienta ošetruje, teda ten, kto za zákrok alebo liečbu osobne zodpovedá. Avšak nie je vylúčené, aby informácie o výkone podala aj sestra.
Tu je však podmienka, že informácie musia zodpovedať kvalifikácii zdravotníckeho pracovníka (napr. sestra teda nemôže poučiť pacienta o operácii, musí to urobiť ošetrujúci lekár).
Záznam priebehu poučenia
V zákone nie je stanovená povinnosť, aby si lekár zaznačil priebeh poučenia. Odporúča sa to, práve kvôli právnej istote (napr. ak by sa dostal do situácie, keď ho pacient bude žalovať, že nebol správne poučený). Väčšinou (pri bežných úkonoch, ktoré neohrozujú život a zdravie pacienta) sa poučenie dáva ústne, no niekedy ho môže poskytnúť aj písomne. Častokrát však časová tieseň dovoľuje poučenie vykonať iba ústne. Čo ale zákon ukladá jasne je povinnosť urobiť záznam o odmietnutí poučenia pacientom.
Povinnosť byť ústretový
Lekár má povinnosť byť ústretový k pacientovi, hlavne čo sa týka času, ktorý mu venuje. Čas by mal byť primeraný množstvu pacientov, ktorých lekár ošetruje, hlavne ak sa jedná o akútny stav. Lekár musí pacientovi poskytnúť detailné vysvetlenie jeho aktuálneho zdravotného stavu, rizík, komplikácií a alternatívnych postupov.
Čo sa týka prítomnosti inej osoby, je možné, aby bola prítomná sestra alebo iný zdravotnícky pracovník. Tretia osoba môže byť prítomná iba so súhlasom pacienta.