Legislatívny rámec
Základným právnym predpisom upravujúcim túto oblasť je, už spomenutý, zákon č. 153/2013 Z.z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Tento zákon vymedzuje základné pojmy, venuje sa elektronickej zdravotnej knižke, pacientskemu sumáru, elektronickému preukazu zdravotníckeho pracovníka, práva a povinnosti vymedzených subjektov a pod. V ďalšom texte si povieme, aké konkrétne povinnosti „postihnú“ zdravotníckeho pracovníka a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Hlavné povinnosti zdravotníckeho pracovníka
Tak ako pacienti majú preukaz poistenca, resp. občiansky preukaz s elektronickým čipom, zdravotnícki pracovníci budú vlastniť elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka. Pôjde o „kartičku“, ktorú zdravotníckemu pracovníkovi vydá Národné centrum zdravotníckych informácií s platnosťou na 5 rokov. Táto kartička nebude vydávaná automaticky, zdravotnícky pracovník musí požiadať o jej vydanie najneskôr do 31.10.2017. Tento preukaz bude slúžiť najmä na identifikáciu zdravotníckeho pracovníka. To ale nie je jeho jediná úloha – preukaz má aj zabezpečovaciu funkciu a to v tom zmysle, že chráni národný zdravotnícky informačný systém pred zneužitím údajov, ktoré sú v tomto systéme uložené. Znamená to, že ak zdravotnícky pracovník bude chcieť „vstúpiť“ do systému a vidieť zdravotné záznamy pacienta, nebude mu stačiť iba prihlasovacie meno a heslo, musí vložiť aj svoj preukaz do „čítačky“.
Ďalšou dôležitou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je vedenie a pravidelná aktualizácia pacientovej elektronickej zdravotnej knižky. Elektronická knižka obsahuje údaje zo zdravotnej dokumentácie pacienta a o zdravotnej starostlivosti, ktorá mu bola poskytnutá. Teda, že každý zdravotný výkon (preventívna prehliadka, neodkladná zdravotná starostlivosť, odporúčanie lekára na špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a pod.) musia byť v takejto knižke zaznamenané a podpísané elektronickým podpisom daného zdravotníckeho pracovníka, ktorý zápis vykonal.
Tretia významná povinnosť sa dotýka iba všeobecného lekára. Všeobecný lekár bude mať za úlohu viesť tzv. pacientsky sumár. Tento sumár je v podstate rýchla a ucelená informácia pre lekára, ku ktorému príde pacient po prvýkrát – lekár tak má na „striebornom podnose“ prehľad zdravotného stavu pacienta. Sumár sa skladá zo všetkých dôležitých informácií týkajúcich sa zdravotného stavu osoby - ide o údaje ako krvná skupina pacienta, či má nejaké implantáty, či trpí alergiami, údaje o očkovaní, údaje o jeho všeobecnom lekárovi, údaje o kontaktnej osobe pacienta, údaje o zdravotnej poisťovni a podobne.
Hlavné povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
Aby systém E-health mohol fungovať správne u každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (teda nemocnice, polikliniky, hospicu, liečebne a pod.), je potrebné zabezpečiť kompatibilitu informačného systému, ktorý používa tento poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Znamená to, že informačný systém, ktorý používa napr. nemocnica, musí spĺňať určité požiadavky na pripojenie k národnému zdravotníckemu informačnému systému (t.j. musí mať potrebný softvér, pripojenie k internetu, „nezastaralý“ počítač, technické vybavenie, čítačku a pod.).
Ďalšia povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti súvisí so sprístupňovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí zabezpečiť, aby osobe, ktorá je v psychiatrickej starostlivosti alebo ktorej sa poskytuje starostlivosť v odbore klinická psychológia, nebol umožnený vstup k záznamu v elektronickej zdravotnej knižke. Je ale potrebné, aby „nazretie“ negatívne ovplyvnilo liečbu tejto osoby. Teda poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže bezdôvodne zamedziť prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke.