Právna úprava oznamovania protispoločenskej činnosti je na Slovensku riešená zákonom č. 54/2019 Z.z. , pričom tento predpis bol novelizovaný prostredníctvom zákona č. 189/2023 Z.z.. Časť novely nadobudla účinnosť 01.07.2023, druhá časť nadobudla účinnosť od 01.09.2023. Ide o predpis, ktorý zaväzuje určitý okruh zamestnávateľov mať implementovaný systém prijímania a vyhodnocovania oznámení o protispoločenskej činnosti – je to teda istý spôsob samoregulácie (ja, ako zamestnávateľ sa vysporiadavam s hlásením od svojho zamestnanca, či inej osoby) spojený s eskaláciou zistených skutočností voči orgánom ako je polícia, či príslušné správne orgány (ak zistím, že oznámenie je relevantné, musím ho posunúť na kompetentný orgán).
Povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 54/2019 Z. z. sa týkajú predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 50 osôb v pracovnoprávnom vzťahu (započítavajú sa aj práce na dohodu, teda nielen na základe pracovnej zmluvy), čo značí, že do tejto skupiny bude spadať prevažná časť ústavných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, no aj viacerí poskytovatelia ambulantnej starostlivosti. Podmienky, ktoré musí takýto poskytovateľ splniť nie sú žiadnou novinkou – platia od roku 2019, no posledné zmeny zaviedli niektoré nové (a zdôrazňujem koncepčne dôležité) pojmy, nové povinnosti (spomeňme hoci len zákaz odvetných opatrení) a súčasne sa aj zvýšili sankcie za nesplnenie povinností. Skúsme si to teda zosumarizovať a nazrieť na tému očami nemocnice.
Vybrané upozornenia týkajúce sa prešetrovania oznámení
V prípade, ak som zdravotnícke zariadenie, ktoré zamestnáva 50 a viac zamestnancov (pracovný pomer, ale aj práce mimo pracovný pomer), resp. akonáhle ide o entitu, ktorej stav zamestnancov kolíše okolo čísla 50 (stačí, ak je tento stav naplnený len v nejakej časti roka), tak je potrebné, aby som sa oboznámil s požiadavkami zákona a splnil tieto základné povinnosti:
- musím prijať internú smernicu, v ktorej stanovým pravidlá „hry“ – pozor, aby vyhovovali duchu zákona a obsahovali informácie, ktoré zákon vyžaduje v smernici uviesť (obsah smernice sa od 01.09.2023 rozšíril o ďalšie okruhy informácií a to celkom výživných),
- musím určiť osobu zodpovedanú za prijímania vyhodnocovanie oznámení – teda stanoviť, kto (nemusí to byť konkrétny človek, ale napríklad oddelenie v rámci organizačnej štruktúry) má túto problematiku na starosti a za ňu zodpovedá,
- musím zverejniť svojím zamestnancom, lepšie povedané verejnosti ako takej (nakoľko oznámenia môžu dávať aj osoby, ktoré nie sú zamestnancami), kto je zodpovednou osobou a ako je možné oznámenia o protispoločenskej činnosti podávať. Všetky tieto informácie musia byť pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom tak, že najmenej jeden spôsob podávania oznámení musí byť prístupný nepretržite,
- musím mať vytvorený systém prijímania a vyhodnocovania oznámení tak, aby sa dodržali zákonné lehoty (pozor na úpravu lehôt, ktoré sa menili od 01.09.2023).
O každej z týchto povinností by sa dali uviesť ďalšie podrobnosti. Nechcem však unavovať čitateľa a preto by som sa pristavil len pri jednej z nich a tou je povinnosť zavedenia funkčného systému prijímania a preverovania oznámení. Interný systém prijímania oznámení musí zabezpečovať to, že zamestnávateľ do siedmich dní potvrdí zamestnancovi prijatie oznámenia (ak nejde o anonymného oznamovateľa a taký spôsob podania oznámenia, ktorý vylučuje odoslanie potvrdenia) a do 90 dní od potvrdenia prijatia oznámenia oboznámi oznamovateľa o spôsobe vybavenia jeho oznámenia. Systém musí umožniť viesť evidenciu o celej tejto činnosti a to takým spôsobom, ktorý zabezpečí integritu komunikácie a možnosť pre kontrolný orgán (Úrad na ochranu oznamovateľov) sa s týmto procesom aj spätne oboznámiť a preveriť ju.
Otázka klasika – „A komu tím prospějete?“
Urobme teraz tri kroky späť a položme si otázku, načo je toto všetko vlastne dobré? Nejde len o ďalšiu povinnosť, ktorá vyvolá náklady a vystaví nemocnicu riziku, ak ju splní nedostatočne? Nie je to len zbytočná indukcia „bonzáctva“? Odpoveď podľa môjho názoru závisí od toho, či veríme kultúre poznania pravdy o skutočných vzťahoch na pracovisku alebo nie. V tomto kontexte je zaujímavé aj to, že predmetom hlásení nemusí byť len oznámenie podozrení o korupčnej činnosti (tá sa najviac stotožňuje so zmyslom celého systému), ale rozšírenie možnosti oznamovať aj iné skutočnosti, ktoré ohrozujú napríklad pacienta, či zdravotníckeho pracovníka. V podstate neviem, či si to dostatočne uvedomujeme, ale zákon o whistleblowingu za závažnú protispoločenskú činnosť označuje aj správne delikty, za ktoré možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30 000 eur. Do tejto skupiny spadá množstvo „pochybení“ týkajúcich sa predpisu liekov, či podávania liekov a používania zdravotníckych pomôcok. Závažnou protispoločenskou činnosťou je aj trestný čin s trestom odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou dva roky, do čoho budú spadať potenciálne pochybenia týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Podľa môjho názoru je premeškanou príležitosťou, ak sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri príprave systému preverovania oznámení zameria len na formálne dodržanie litery zákona bez toho, aby to využil ako príležitosť vytvorenia vnútorného systému, do ktorého pozve svojich zamestnancov a vyzve ich, aby upozorňovali na nedokonalosti a potenciálne rizikové okolnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nejde o bonzovanie, ale o zmenu paradigmy zametania pod koberec. Včasným upozornením na to, že niečo v zariadení nefunguje alebo hoci upozornenie na to, že sa nejaký kolega správa spôsobom, ktorý ohrozuje pacienta (a tým de facto samotného poskytovateľa) sa dá predchádzať škodám a zvyšovať bezpečnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti na všetkých frontoch. Rozhodujúca časť výzvy, ktorú má poskytovateľ pred sebou závisí od spôsobu predstavenia tejto idei zamestnancom zdravotníckeho zariadenia. A že to má zmysel, ukazujú viaceré príklady systémov hlásení nežiadúcich udalostí v zahraničí (spomeňme len Španielsko, či Portugalsko).
Odpoveď na otázku klasika je teda tá, že dobre premysleným systémom na zachytenie nežiadúcich udalosti (jazykom zákona – protispoločenskej činnosti) sa dá prospieť všetkým – nemocnici, jej zamestnancom a samozrejme aj samotným pacientom. Nesmie byť však len „tak naoko“, ani zameraný na nemilosrdné postihovanie tých, ktorí chybu urobili, či tých, ktorí chybu oznámili.
Tejto téme sa budeme venovať aj počas nášho online webinára. Ten bude odvysielaný 19. 10. 2023 /štvrtok/ od 9.00 hod. Viac informácii sa dozviete na tomto linku.
