Medicínske právo

Úvodom je potrebné povedať, že medicínske právo neexistuje ako jedno ucelené právne odvetvie, ale skladá sa z viacerých – najviac sa „nachádza“ v občianskom práve, no jeho stopy zachytíme aj v trestnom či správnom práve. Častokrát sa medicínske právo zvykne označovať aj pojmom „zdravotnícke“. V podstate ide o synonymické pojmy, no aby sme boli naozaj presní, aj tu sú určité odchýlky. Medicínske právo v sebe zahŕňa širšie spektrum vymedzení, a to najmä právnu reguláciu a výkonu medicínskych činností, ktorými dochádza k dovoleným zásahom do osobnostných práv fyzických osôb s cieľom prevencie pred chorobami, liečenia a skvalitňovania života fyzických osôb. Medicínske právo je, okrem iného, tvorené aj systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti a vzťahov, ktoré pri tomto poskytovaní zdravotnej starostlivosti vznikajú. Na druhej strane zdravotnícke právo je systém, prostredníctvom ktorého sa realizuje právo osoby na zdravotnú starostlivosť. Zdravotníckym právom sa zabezpečuje správnosť a včasnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Čo je „jadrom“ medicínskeho práva?

Ako z „mena“ tohoto právneho odvetvia vyplýva, medicínske právo skúma najmä:

• ľudskú bytosť a jej zdravie,
• vzťahy vznikajúce pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
• podmienky takéhoto poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• starostlivosť o ľudské embryo a plod pred narodením a starostlivosť o ľudské telo po smrti, dispozícia s takýmto mŕtvym telom a jeho časťami. 

Informovaný súhlas

Základným „hnacím motorom“ medicínskeho práva  je inštitút informovaného súhlasu.  Vo všeobecnosti ide o súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti (s liečbou, vyšetrením alebo výkonom). Je povinnosťou zdravotníckeho pracovníka poskytnúť takýto súhlas pred každým zásahom do zdravia a telesnej integrity pacienta, pričom zákon spomína aj na situácie, pri ktorých sa informovaný súhlas nevyžaduje. Informovaný súhlas chráni obe „strany“ – ako pacienta tak aj zdravotníckeho pracovníka. Pacient má právo rozhodnúť, čo sa bude diať s jeho telom a lekár nemôže vykonať žiaden zásah do tela a zdravia pacienta bez toho, aby mal na to súhlas.

Povinnosť postupovať správne

Tak, ako v každom odvetví práva, aj tu platia určité povinnosti, ktoré musí každý zdravotnícky pracovník dodržiavať. Jednou z nich, a možno povedať, že aj najvýznamnejšou, je povinnosť postupovať lege artis. Navonok „strašidelné“ slovíčko vyjadruje v skutočnosti povinnosť, ktorú pozná každý jeden zdravotník – povinnosť postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti správne. No čo „správne“ znamená? Na to nám dáva odpoveď zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Legislatívny rámec medicínskeho práva

Medicínske právo upravuje široká „sieť“ právnych predpisov. Nejde pritom iba o zákony, ale aj o vyhlášky, metodické usmernenia, výnosy Ministerstva zdravotníctva SR a iné.  Tu si „vypichneme“ pár najpodstatnejších:

• Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti sa týka práv a povinností fyzických a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, upravuje postup pri úmrtí osoby, poskytuje základný rámec úpravy dočasnej práceneschopnosti, biomedicínskeho výskumu, darcovstva buniek, tkanív a orgánov a sterilizácie. Tiež upravuje pôsobnosť jednotlivých orgánov štátnej správy na úseku zdravotníctva.
• Zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia vymenúva, ktoré „výkony“ sa uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a naopak, ktoré „výkony“ hradené nie sú.
• Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nám dáva informácie o povinnostiach zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, o „procese“ vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, predstavuje nám Etický kódex zdravotníckych pracovníkov, ktorí majú povinnosť dodržiavať ho, upravuje kompetencie stavovských organizácií – komôr, podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, hovorí aj o právach a povinnostiach členov komory a i.
• Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení upravuje vzťahy vznikajúce na základe verejného zdravotného poistenia, práva a povinnosti poistenca, aspekty týkajúce sa platenia poistného a pod.
• Zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou upravuje najmä dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá patrí do „rúk“ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, práva a povinnosti osoby oprávnenej na výkon dohľadu a dohliadaného subjektu (poskytovateľa), dáva nám prehľad sankcií, ktoré môže Úrad uložiť, ale stanovuje aj podmienky výkonu pitvy. 

V ďalších článkoch sa budeme bližšie zaoberať medicínskym právom z pohľadu pacientov a z pohľadu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov ako takých.